"The blood jet is poetry,/
There is no stopping it."
Kindness, Sylvia Plath
Po takmer polstoročí od smrti jedinečnej spisovateľky Sylvie Plath otvára londýnska Mayor Gallery výstavu jej kresieb pod názvom Sylvia Plath: Her Drawings and Dadamaino: Volumes. Výstava, ktorú odobrila dcéra Plath Frieda Hughes, zahŕňa 44 kresieb a mapuje jej pobyt v Paríži, Benidorme, Cambridgei a Wisconsine.
Svoju prvú báseň publikovala ako osemročná, vo svojich dvadsiatich našla námet svojho prelomového diela a v tridsiatich ju izolácia a pretrvávajúca depresia priviedli k spáchaniu samovraždy.
Plath patrí medzi tých umelcov a umelkyne, ktorí a ktoré sa najväčšej slávy a uznania dočkali až po smrti. Navyše, prinajmenšom obskúrne okolnosti jej úmrtia dodnes vyvolávajú rôzne dohady o jej živote a umocňujú dojmy z jej literárnej tvorby.
Napriek výnimočnosti a nespornému talentu ju literárna obec dlho vnímala len ako éterickú múzu, partnerku a neskôr manželku slávneho spisovateľa Teda Hughesa. Preslávila ju až poloautobiografická novela The Bell Jar (k dispozícii je aj český preklad Pod skleněným zvonem, ktorá je takpovediac klinickou štúdiou jej zhoršujúceho sa psychického stavu.
"Meno a svoje šaty som dala ošetrovateľkám, /
chirurgom telo, svoju minulosť anestéziológovi."
Pri detailnejšom pohľade na jej tvorbu je evidentné, že to, čo bolo pre jej písanie hnacím motorom, bolo zároveň tým, čo ju zvnútra pomaly zožieralo. Plathovej básne sú pravou ukážkou "confessional poetry" - drsnou a bolestivou introspekciou, neúnavným spytovaním vlastného ja, odvážnym a zničujúcim duševným aktom anticipujúcim vlastný zánik.
Na motívy života Sylvie Plath bol v roku 2003 natočený film Sylvia v hlavnej úlohe s Gwyneth Paltrow.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára