Frauenhaus

Gertrud Arndt from Bauhaus Women

Dvadsiate roky znamenali nielen rozlúčku s dekorativizmom a ornamentom (alebo ako hovorí Jaroslava Vondráčková - so starými Wolken-story s vyšívanými  anjelikmi a háčkovanými vtáčikmi), ale aj nový pohľad na funkcie súkromného priestoru a životný štýl. Pokroková atmosféra v umeleckých kruhoch bola významne poznačená školou nemeckého Bauhausu.

14 rokov jeho existencie sa síce môže z pohľadu dejín moderného umenia a architektúry javiť ako pomerne krátka epizóda, no mená ako Walter Gropius, Paul Klee a  Vasilij Kandinskij sú známe dodnes. Oveľa menej sa už spomínajú ženy Bauhausu - Marguerite Friedlaender-Wildenhain, Benita Otte, Gunta Stölzl či Alma Siedhoff-Buscher. Nehovoriac o jeho českej ženskej základni, ktorú zastupuje napríklad Marie Rossmanová či už spomínaná Jaroslava Vondráčková.

Bauhaus bol v podstate prototypom modernej umeleckej školy. Prepájal výučbu teórie s praxou a náučnými workshopmi a cielene búral hranice medzi umením a fabrikou. Ženy boli jeho priamou súčasťou  už od založenia v r. 1919, aj keď treba podotknúť, že zo štúdia architektúry - najzvrchovanejšej disciplíny - boli vylúčené. Vďaka úsiliu Bauhausu pretvárať obytné priestory a jeho egalitárskemu prístupu v duchu Gropiovho hesla "pre dámy žiadne výnimky, všetci sme predsa remeselníci", sa  však čoskoro zapojili do oblasti úžitkového umenia ako relevantnej a akceptovanej súčasti  umeleckej tvorby.

Bauhaus bol ako otvorene ľavicový avantgardný projekt hlasným propagátorom progresívnych predstáv, ktoré sa netýkali len umenia, ale aj  spôsobu života. Znamenal obnovenie záujmu o bývanie a domácnosť, čo malo zásadný dopad na rozvoj a umeleckú tvorbu žien. Aj jeho zásluhou vznikal naproti  tradičným predstavám žien ako kultivátoriek domácností nový obraz ženy-tvorkyne, ktorá sa aktívne podieľa na pretváraní svojho a verejného priestoru.

Anni Albers

Women at the "New Objectivity" party

České umelkyne ovplyvnené Bauhausom sa spočiatku venovali predovšetkým rozvoju abstraktných štruktúr. Najzásadnejší vplyv tejto školy sa v ich tvorbe prejavuje v dôraze na experimentáciu s rôznymi farbami, materiálnymi a technikami.  V neskoršom období však meniace sa spoločenské pomery viedli k odklonu od uvoľnenosti foriem.  Postupne vzrastali nároky na využiteľnosť a efektívnosť foriem a materiálov, čo možno označiť za jeden z prejavov všeobecnej účelovej štandardizácie ("lacné, krásne a dostupné pre každého"). Nové spoločensko-ekonomické zriadenie doslova vyzývalo k  prehodnoteniu  charakteru súkromného a verejného priestoru s dôrazom na potrebu hygienického a efektívneho bývania. 

Gunta Stölzl

Zaujímavým príkladom spojenia týchto dvoch paradigiem - "slobodnej" a "účelovej" - je ateliér Pošepná-Vondráčková, teda spolupráca Boženy Pošepnej s Jaroslavou Vondráčkovou. V ich tvorbe, ktorá má v sebe jasne zakódovaný odkaz funkcionalizmu, sa navzájom prelínajú prvky utilitárnosti s estetickým využitím farieb a tvarov.

Pôsobenie žien v Bauhause je späté s najrôznejšími inováciami, ktoré navždy poznačili charakter  priemyselného dizajnu a textilného umenia. Treba však dodať, že to, čo Bauhaus obohacovalo zároveň vymedzovalo hranice ženských umeleckých ambícií. Napriek deklarovanej snahe narúšať hranice vysokého a nízkeho umenia sa feminizácia úžitkového umenia (predovšetkým v oblasti textilnej techniky) podpísala pod ich potvrdzovanie.

 Rodové stereotypy teda z Bauhausu nikdy úplne nezmizli, len zmenili svoju formu. Hoci bolo "odstránenie odlišností medzi krásnym a silným pohlavím" jedným z jeho programových bodov, ženy našli svoje miesto zväčša v moderných tkáčských fabrikách pre módne domy a  v oblasti priemyselnej produkcie. Martina Pachmanová vo svojej knihe Neznámá území českého moderního umění: Pod lupou gendru interpretuje túto nevyužitú šancu na ženskú emancipáciu v Čechách ako zlé dobové načasovanie. Ako píše:

"Okamžik, kdy konečne měly (ženy) možnost stát se autonomními, svobodními a respektovanými dejinnými subjekty, se časovo překryl s okamžikem, kdy byla poprvé v novodobých dějinách zpochybnena hodnota individuálního autorství". 

Poznámka na záver

Bauhaus Archive, Berlin

Viaceré ženy Bauhausu sa neskôr vytratili takmer bez stopy. Napríklad Alma Siedhoff-Buscher, ktorá sa zaoberala výrobou hračiek, zomrela pri bombovom útoku v r. 1944. Otti Berger zas pri návšteve svojej matky v Juhoslávii v roku 1939 nedostala víza do USA a po rokoch ticha vyšlo najavo, že zomrela v Osvienčime už v r. 1944.

Miestom žien v hnutí Bauhausu a ich tvorbe sa podrobne zaoberá Ulrike Müller v diele Bauhaus Women: Art, Handicraft, Design.

 

Zaujímavým spôsobom interpretuje otázku českého Bauhausu z rodovej perspektívy aj Martina Pachmanová v knihe Neznámá území českého moderního umění: Pod lupou gendru.



 





Publikácia Sigrid Wortmann Weltge Bauhaus Textiles: Women Artists and the Weaving Workshop je originálnym archívnym výskumom ženského textilného dizajnu školy Bauhausu.