A Taste of Delaney

 "I've never made any secret of the fact that at least 50 per cent of my reason for writing can be blamed on Shelagh Delaney who wrote 'A Taste Of Honey'. And 'This Night Has Opened My Eyes' is a Taste Of Honey song - putting the entire play to words."

                                                                                      Morrissey

Na prelome päťdesiatych a šesťdesiatych rokov vznikalo v Británii hnutie „kitchen sink realism“ (alebo „kitchen sink drama“), ktoré zasiahlo výtvarné umenie, divadlo, televíziu a rozhlas. Jeho typickým znakom bol hlavný hrdina – mladý rozhnevaný muž z robotníckej triedy, ktorý žije v prenájme a po práci vo fabrike si zájde do miestnej krčmy na pár pív. Klasikami žánru sa stali filmy It Always Rains on Sunday (1947) a  Look Back in Anger (1956) Johna Osborna. Špeciálnym príspevkom do formovania tohto hnutia bola tvorba Shelagh Delaney. Jej hry spochybňujú opodstatnenosť maskulínnych charakteristík robotníckej triedy a autenticky zachytávajú jazyk a spôsob života pracujúcich v chudobných priemyselných častiach na severe Anglicka.

Shelagh Delaney sa narodila pred vyše sedemdesiatimi rokmi v Broughtone, priemyselnom predmestí Manchestru, v robotníckej rodine. Zatiaľ čo jej rovesníčky z podobných rodín zvyčajne už od pätnástich pracovali vo výrobných halách so sieťkou vo vlasoch, Shelagh bola rozhodnutá stať sa dramatičkou a scenáristkou. Už v osemnástich napísala v rekordne krátkom čase (povráva sa, že za 10 dní) svoju prvú hru A Taste of Honey. Tá sa v päťdesiatych rokoch stala jedným z kľúčových diel pracujúcej triedy a feministického emancipačného hnutia. Ako o nej nedávno napísala Jantette Winterson vo svojom článku pre The Guardian, Shelagh Delaney bola „prvou robotníckou dramatičkou“.

A Taste of Honey, 1961

A Taste of Honey možno aj dnes považovať za inovatívnu a stále aktuálnu štúdiu vzťahov v dysfunkčnej  rodine. Ústrednou postavou hry je Jo, mladá žena, ktorá býva v Salforde spolu so svojou promiskuitnou matkou. Za milostnú skúsenosť s čiernym námorníkom, ktorý ju opustí, zaplatí Jo neplánovaným tehotenstvom. Stretáva však homosexuála Geoffreyho, ktorý prijme úlohu náhradného otca. Ako Delaney sama viackrát naznačila, A Taste of Honey bola reakciou na hru britského dramatika Terrence Rattigana Variations on a Theme. Rattigan svoje hry zasadil do prostredia lepších rodín z vyššej triedy a ženy zobrazoval len v dvoch polohách – ako fľandry alebo madony. Narozdiel od neho sa Delaney pokúšala o realistickejší a viacvrstevný opis života robotníckej triedy. 

Shelagh Delaney, 1959

Je pozoruhodné, že postavy, ktoré priam volajú po stereotypizácii, zachytáva otvorene a bez predsudkov, dokonca aj so štipkou humoru. V hre sa otvorene sa vysmieva skostnatenej a ortodoxnej morálke vyšších tried naturalistickým zobrazením každodennej reality v špinavej priemyselnej ubytovni v Lancashire. Delaney navyše vždy poukazovala na predpotopnosť zobrazenia robotníka ako ufúľaného hlupáka, ktorý poklonkuje svojmu šéfovi. O ľuďoch zo Salfordu tvrdila, že sú dosť tvrdí a cynickí. Ako ukazuje v A Taste of Honey a ďalších hrách, ich žargón sa stal jej literárnym jazykom.

Svojou hrou otvorila hneď niekoľko, v tej dobe výrazne tabuizovaných tém, ako napr. homosexualita, rasizmus, promiskuita, materstvo neplnoletej tínedžerky a triedne pomery. Pokiaľ ide o homosexualitu, v tom čase bol  v Anglicku zavedený  postup licencovania a cenzurovania hier. Delaney ako prvá prelomila staré cenzorské veto týkajúce sa zobrazovania homosexuálnych postáv. Je celkom možné, že jej pritom pomohli priaznivé reakcie verejnosti. A Taste of Honey sa hneď po uvedení stala hitom londýnskeho West Endu  a onedlho sa začala hrať aj na Broadwayi. Delaney však za ňu zožala nielen úspech, ale aj  poriadnu dávku kritiky. Na povojnovú Britániu hra zapôsobila podobne provokatívne ako slávna The Feminine Mystique, ktorú Betty Friedan vydala v rovnakom čase v Amerike. No zatiaľ čo sa Friedan zameriava na „problém bez mena“ amerických žien v domácnosti, Shelagh Delaney ukazuje to, čo poznala najlepšie – bežné problémy pracujúcich žien.

Po prvom prelomovom diele Delaney pokračovala v písaní a v r. 1960 vyšla hra The Lion in Love. Tá však po obrovskom počiatočnom úspechu narazila na vysoké očakávania a podobne ako nasledujúce diela (napr. Sweetly Sings the Donkey či rozhlasové hry Tell Me a Film a Country Life) sa nestretla s väčším ohlasom. Delaney v roku 1985 napísala aj scenár k filmu Dance with a Stranger, životopisnej dráme o Ruth Ellis. Tá bola poslednou ženou vo Veľkej Británii, ktorú odsúdili na trest smrti obesením.

Ako som už naznačila v úvode, tvorba Shelagh Delaney mala zásadný dopad aj na britskú kapelu The Smiths.  Pre speváka a textára kapely Morrisseyho, ktorého so Shelagh spájali sociálne korene a írsky pôvod, boli jej hry jednou z hlavných inšpirácií. Viackrát si z nich dokonca vypožičal celé úryvky. Delaney sa ocitla aj na obálke albumu The Smiths  Lounder Than Bombs z roku 1987. Jej oddanými fanúšikmi boli aj The Beatles, pričom „A Taste of Honey“ bola prvou piesňou, ktorú nahrali na ich prvý album Please Please Me (1963).


Shelagh Delaney zomrela 21. 11. 2011 na rakovinu a zástavu srdca necelý týždeň pred svojimi 73. narodeninami.