 |
| Remedios Varo |
"Her paintings are extraordinary: like Dali met Gaudi and went absinthe-drinking with Jean Cocteau."
 |
| Les Feuilles Mortes, 1956 |
Meno jednej z najvýznamnejších postáv výtvarného umenia v Latinskej Amerike - maliarky a anarchistky Remedios Varo - nie je u nás príliš známe. Jej tvorba v mnohom pripomína diela Fridy Kahlo, no v očiach mnohých zostáva len jej menej úspešnou súčasníčkou. Jej nadčasová práca je však otvorenou spoveďou neobyčajnej umelkyne.
Varo sa narodila v Španielsku v r. 1908, no počas španielskej občianskej vojny sa presťahovala do Paríža, kde sa jej hlavným zdrojom inšpirácie stalo tamojšie silnejúce hnutie surrealizmu. V jej tvorbe sa prelína výtvarný vplyv Picassa, Braqua, Goyu s filozofickým odkazom Majstra Eckharta a C. G. Junga či s ezoterickým prúdom Gurdjieffa. Zdanlivá inšpiračná nesúrodosť však vypovedá o hlbšom pozadí jej tvorby. Varo sa pokúša spájať nespojiteľné, kombinovať mystické s vedeckým a prekračovať dualizmy v prospech rôznorodosti. Napokon, narodila sa do rodiny, kde oddanosť kresťanskej spiritualite jej matky ostro kontrastovala s otcovým vedeckým ateizmom. Metafyzika, ktorej jej kritici často pripisujú explanačnú a pojmovú vágnosť spätú s nemožnosťou reflexie sveta empírie sa tak pre Varo stáva, naopak, vítanou možnosťou pohrávať sa s imagináciou, ktorá presahuje do oblasti mystiky.
 | |||
| Harmony, 1956 |
Tento postoj niečo napovedá aj o jej spôsobe reflektovania seba samej. Autoportréty Varo nesú androgýnne črty, ktoré umelkyňa prenáša aj na ďalšie postavy, ktoré zachytáva na svojich plátnach. Príkladom je napríklad dielo Harmony z roku 1956, v ktorom zachytáva androgýnneho vedca, ktorý sa snaží vytvoriť "teóriu všetkého". Navyše, jej postavy sú zväčša osamotené, čo umocňuje kontemplatívny symbolizmus jej výtvarného rozprávania.
 |
| Celestial Pablum, 1958 |
Mimoriadne zaujímavo sa táto črta odráža v diele Celestial Pablum z r. 1958, ktoré možno považovať za jej osobitý príspevok k feministickému umeniu. Varo zachytáva ženu ako opatrovateľku mesiaca, ktorá ho kŕmi a ktorá je akoby navždy pripútaná k svojim povinnostiam. Historička umenia Janet Kaplan toto dielo interpretuje prostredníctvom prirovnania kŕmenia mesiaca ku kŕmeniu dieťaťa. To druhé sa podľa nej stalo nadčasovým materským rituálom a zároveň spôsobom ako sa priblížiť nebeskej sfére. Vesmírny altánok zas možno chápať ako metaforu klietky domácnosti, z ktorej sa nedá ujsť, keďže schody sú zahmlené, bez zábradlia a zdá sa, že nevedú nikam. V diele Mimesis zas pôsobivo zobrazuje ženskú pasivitu v protiklade k ožívajúcej miestnosti. Podľa Kaplan je autorkiným zámerom zobraziť pasivitu ako ochrannú masku tých žien, ktoré sú oslabené domácou izoláciou.
Hoci sú podobné prirovnania a analýzy na úrovni meta-výkladov, treba podotknúť, že Remedios nebola nevšímavá voči problémom postavenia žien. Dokonca bola veľmi kritická aj voči vlastným kruhom - mužským kolegom surrealistom zazlievala ich postoj k ženám, čo malo neskôr dosah aj na jej odklon od hnutia.
 |
| Mimesis, 1960 |
Remedios Varo zomrela v roku 1963 v Mexico City vo veku 55 rokov na následky srdcového infarktu. Zanechala po sebe viac než 384 umeleckých diel, ktoré sú roztrúsené po celom svete.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára