The Sugar Girls

The Sugar Girls je nielen kronikou jedného odbobia továrne Tate & Lyle, ale predovšetkým lekciou z málo prebádaných dejín ženskej rezervnej pracovnej armády.

Druhá svetová vojna zmenila svet a teda aj chápanie ženskej a mužskej práce. Nedostatok mužských pracovných síl mal za následok mobilizáciu žien ako rezervnej pracovnej armády, ktorá na seba prevzala "fyzicky náročnejšie", dokonca aj "vysoko postavené" funkcie. Učebnicovým príkladom britskej verzie  "nútenej ženskej emancipácie" je generácia dievčat a žien, pre ktoré bolo "sugar girls" hrdým označením vlastnej nezávislosti.

Prvé robotníčky v Tate & Lyle, 1917

Dvadsať tovární v Silvertowne ponúkalo ľuďom z jeho okolia počas dlhých predvojnových rokov jednu z mála pracovných príležitostí. Väčšina dievčat z tamojších robotníckych rodín si už vo veku štrnásť či pätnásť rokov zvykala na továrenský pracovný režim, ktorý obvykle ukončil až sobáš a tehotenstvo. Ženy sa podieľali na práci v továrňach  takmer od ich založenia. Napriek tomu bola situácia, ktorá nastala v továrňach Plaistow Wharf a Tate's Thames od polovice štyridsiatych rokov, mimoriadna.

Plaistow Wharf a Tate's Thames, ktoré vyrábali cukor a sirup, sa po istom čase zlúčili a vytvorili podnik s názvom Tate & Lyle.  Počas vojnových rokov však táto prosperujúca továreň prišla o množstvo mužských robotníkov a vedenie za nich začalo hľadať náhradu. Po tom, čo nábor vyklopkávačov na dvere ponúkol tisícom žien z East Endu slušne platenú prácu, získali robotníčky v továrňach výraznú prevahu. Šlo pritom aj o ženy, ktoré v továrni predtým pracovali, no po svadbe boli pre firemné predpisy nútené prácu opustiť.

Robotníčky si vyberajú hudbu na počúvanie pri práci, 1950

Aj keď robotníčky dostávali len 75% mužskej mzdy, väčšina z nich považovala platobné podmienky a pravidelné odmeny a príplatky za nadštandardné.  Hoci, štedrosť podniku súvisela skôr s jej rastúcim ziskom ako s údajným altruizmom jeho vedenia. Podnik Tate & Lyle bol známy svojou baťovskou sociálnou politikou, čo malo pozitívny vplyv na utužovanie komunity okolo neho.  Všetkým zamestnancom ponúkol napríklad preplácanie rekondičných pobytov, široký výber sociálnych a športových zariadení, dokonca aj amatérske divadlo.

Robotníčky počas prestávky na obed v jedálni Tate & Lyle

V rámci Tate & Lyle existovalo niekoľko oddelení, v ktorých ženy vykonávali kľúčové činnosti pre chod celého podniku. Podieľali sa na výrobe plechoviek a ich plnení sirupom, tlačení slávnych modrých obalov na cukor a napokon na ich plnení cukrom. Legendárnou postavou tejto ženskej pracovnej úderky je Florence Smith, ktorej úlohou bolo zabezpečovať prijímanie  nových zamestnankýň. Ženská uniforma s továrenským logom sa čoskoro stala nielen pracovným, ale aj módnym doplnkom a tým, ktoré ju nosili, prischla prezývka "sugar girls". 

Robotníčky z baliaceho oddelenia

Viaceré zo žien s odstupom času hodnotili prácu v továrni ako najlepšie roky svojho života. Najmä pre tie mladšie bola továrenská práca novou vítanou alternatívou voči stereotypnej realite ženských domácich prác a zlatou érou slobody a zábavy. Možno aj preto si Tate & Lyle neskôr vyslúžil prezývku "the knocking shop", teda podnik uvoľnených mravov, o čom svedčilo množstvo ľúbostných románikov na pracovisku.

Robotníčky v jednej z továrenských jedální, 1950

Napriek tomu, že ženy ponuku pracovať v Tate & Lyle uvítali, továrenská práca bola ťažká, monotónna a únavná. Navyše, vzhľadom na vtedajšie slabé bezpečnostné opatrenia dochádzalo v továrni  často k úrazom. Po vojne napokon nastalo opätovné prerozdelenie tradičných rodových úloh. Muži sa začali do továrne vracať a ženy sa zas naplno zhostili svojich domácich povinností. Podiel viny na tom malo staronové zavádzanie reštriktívnych opatrení voči ženám (ukončenie pracovného pomeru s tehotnými a vydatými ženami a pod.). Malým víťazstvom tejto ženskej pracovnej okupácie bolo zavedenie spoločných jedální pre mužov a ženy od roku 1948.

Na konci tohoto mesiaca vychádza pod názvom The Sugar Girls nová kniha o ženách z Tate & Lyle, ktorá vznikala v spolupráci s viacerými jej aktérkami a pamätníčkami.

V kontexte súčasného postavenia žien na trhu práce je skúsenosť žien z Tate & Lyle dôležitá aj dnes. Je príkladom toho, aké vrtkavé sú univerzálne schémy ženskosti a mužskosti a nakoľko premenlivé sú hranice medzi súkromným a verejným. Táto skúsenosť zároveň ukazuje, že napriek tomu, že sa dnes ženy pohybujú na trhu práce častejšie ako v minulosti, rodová mzdová priepasť pretrváva (podľa niektorých údajov sa na Slovensku dokonca zväčšuje) a "ženské odvetvia" zostávajú naďalej finančne podhodnotené (stačí si spomenúť na boje šičiek z textiliek, či na aktuálny zápas zdravotných sestier za zvýšenie miezd).