sobota 21. septembra 2013

Dve ženy jednej ruskej avantgardy



Tvorba Popovej a Stepanovej naplnila hlavnú ambíciu konštruktivizmu a priblížila umenie bežným ľuďom.

Tesne pred začiatkom dvadsiatych rokov vzniklo v Rusku hnutie, ktoré umenie vytrhlo z uzavretého sveta galérií a umeleckých elít a povolalo ho do služieb každodennosti. Konštruktivizmus bol reakciou na situáciu v krajine po októbrovej revolúcii, kedy silnelo úsilie pretvoriť starý svet a vytvoriť nové, nielen vizuálne prostredie. Umenie, ktoré dosiaľ slúžilo na sebavyjadrenie, rozvoj individualizmu a oslavu nadpozemskej krásy, malo odteraz zohľadniť sociálne potreby a hodnoty nového spoločenského poriadku. Kompozíciu tak konštruktivisti vymenili za konštrukciu a vyzvali k dôkladnej analýze vzťahu človeka k svojmu sociálnemu priestoru a novovzniknutým potrebám. "Otázky každodenného života" sformuloval Lev Davidovič Trockij, konštruktivisti na ne ponúkli odpovede.

Obálka Otázok každodenného života, Alexander Rodčenko

"Umelec tvorí nový symbol prostredníctvom svojho štetca. Tento symbol svojou formou nepripomína nič z toho, čo už vzniklo, čo sa vyrobilo, čo už na tomto svete jestvuje - ide o symbol nového sveta, ktorý vznikol a existuje prostredníctvom ľudí. "
                                                                                           El Lisickij

Netreba zdôrazňovať, že spolok konštruktivistov bol silno angažovaný: umelecky i politicky. Jeho umelecký rukopis je charakteristický utilitárnym dizajnom, formálnym poriadkom, jednoduchosťou a hospodárnosťou využitia moderných materiálov (ako napr. plasty a kov), čo prinieslo nové nápady pre hromadnú výrobu a jej širokú dostupnosť. Politicky šlo o progresívne zmýšľajúcich ľavičiarov, ktorí podporovali revolúciu a budovanie modernej komunistickej spoločnosti. Pozoruhodným príkladom prepojenia týchto aspektov je napríklad dizajn robotníckeho klubu, ktorý Rodčenko predstavil v Paríži v roku 1925. Návrh stelesňuje revolučnú ideológiu: pracujúcemu ponúka racionálne riešený moderný priestor, kde môže aktívne a najmä kolektívne, teda s ostatnými pracujúcimi.

Alexander Rodčenko, Worker’s Club, 1925

V dvadsiatych rokoch kampaň za "novú každodennosť" silnela a predpokladom jej úspechu bola predovšetkým premena domácnosti. Tá čoraz viac prestávala byť vnímaná ako ženské teritórium a to, čo má byť skryté pred zrakom verejnosti. Napokon, práve v r. 1920 došlo v Rusku k legalizácii potratov, ľahšej dostupnosti rozvodov a masívnej odpore sociálnych služieb. Ženám boli formálne priznané rovnaké občianske práva ako mužom (bol napr. zavedený princíp rovnakej mzdy za rovnakú prácu) a viac ako ich reprodukčná sa zdôrazňovala ich ekonomicky produktívna funkcia.

Strachov-Braslavskij A. I., 1926
Premena vzťahu medzi mužom a ženou, rodinou a verejnosťou, robotníkom a jeho prácou, ktorá mala viesť vedúca k čo najširšej emancipácii, si vynútila konštrukciu nových domovov, verejných priestorov a bežných spotrebných tovarov. Napríklad žena, ak sa má skutočne oslobodiť od nekonečných domácich prác a starostlivosti o deti, musí mať k dispozícii domácnosť, ktorá sa ľahko udržiava, či pohodlné a cenovo dostupné oblečenie, ktoré jej umožňuje naplno pracovať v platenom zamestnaní. Práve táto požiadavka sa stala východiskom a centrom záujmu konštruktivistiek.

Súčasťou prvej pracovnej skupiny konštruktivistov boli - popri mužoch ako Alexander Vesnin, Alexander Rodčenko, Alexei Gan, Boris Arvatov a Osip Brik - aj ženy Natalia Gončarova, Olga Rozanova, Alexandra Ekster, Ľubov Popova a Varvara Stepanova.  Výrazne sa presadili najmä posledné dve. Popova a Stepanova sa venovali maľbe, odevnému návrhárstvu, dizajnu obálok kníh, časopisov a plagátov a návrhu textílií. V súlade s hlavným presvedčením spolku (utilitarizmus) sa tak svojim dielam pokúsili dať nielen moderný obal, ale aj praktický zmysel a rozšíriť ich využiteľnosť.

Popova vo svojom ateliéri, 1919
Ľubov Popova (1889 - 1924)
sa ešte pred spoluprácou s konštruktivistami
venovala experimentácii s kolážou a maľovaniu reliéfov. Výnimočné sú jej abstraktné maľby s dlhými a výrazne farebnými geometrickými prvkami. Počas občianskej vojny vyrábala agitačné plagáty pre Ľudový komisariát osvety a učila robotníkov v Proletkulte (experimentálna sovietska inštitúcia na rozvoj kultúry a umenia proletariátu). Jej spolupráca s ďalšími dvoma členmi hnutia konštruktivistov - Stepanovou a Rodčenkom - sa v roku 1921 pretavila do výstavy 5×5 = 25.

Prínos Popovej v rámci hnutia konštruktivizmu však spočíval predovšetkým v jej návrhoch textilného dizajnu. Spolu so Stepanovou začala okolo roku 1924 navrhovať textílie pre prvú štátnu textilnú továreň v Moskve. Aby bolo oblečenie dostupné pre každého a nepoukazovalo na triedne rozdiely, nemohlo sa viac pokračovať v limitovanej výrobe luxusných a často nepohodlných symetrických odevov. Hlavným cieľom Popovej a Stepanovej preto bolo racionalizovať výrobu v súlade s princípmi konštruktivizmu, čo v praxi znamenalo vytvoriť jednoduché, hygienické a praktické oblečenie a doplnky pre pracujúceho človeka, ktorý je neustále v pohybe. Namiesto tradičných kvetinových vzorov zvolili zväčša kombináciu jedného alebo dvoch geometrických vzorov s ekonomickým využitím farieb.

Dizajn obálky katalógu 5x5 = 25, Popova
Painterly Architectonics, Popova, 1917




Pri návrhoch textílií siahala Popova často po svojich vlastných kusoch oblečenia a vytvárala pracovné odevy z dostupných materiálov, ako napr. flanel. Okrem iného viedla dielne, kde pripravovala divadelné scény a kostýmy pre divadlo v Moskve. Jedným z jej návrhov bola aj kombinéza, ktorá sa stala prototypom pre pracovnú uniformu robotníka v masovej výrobe. Osvetu v rámci emancipácie žien šírila aj prostredníctvom rôznych propagandistických plagátov. Jeden z nich z roku 1923 so sloganom "Brat robotník, ochráň svoju sestru pred prostitúciou" vznikol na podporu boľševickej revolty proti ženskej prostitúcii.

Návrh ženských šiat, Popova

Odevný dizajn, Popova

Varvara Stepanova s manželom
Varvara Stepanova (1894 - 1958)
sa už počas štúdií stretla s jedným z
konštruktivistov, s Rodčenkom, za ktorého sa neskôr aj vydala. Spočiatku sa venovala kolážam, písaniu poézie a jej publikovaniu v ručne písanej podobe. Podobne ako Popova spolupracovala s Proletkultom. Patrí medzi zakladajúcich členov konštruktivizmu a rozvíjala aj jeho ideologickú náplň. Známy je napr. jej preslov "O konštruktivizme", ktorý predniesla pred pracovnou skupinou konštruktivistov v decembri roku 1921.

Jej pohľad na situáciu v umení vystihuje výzva, ktorú sformulovala v katalógu k už spomínanej výstave 5×5 = 25. Ako tvrdí, "technológia a priemysel postavili pred umenie problém konštrukcie ako efektívneho konania, nie ako kontemplatívnej figurácie." Napokon, s Popovou vypracovali jednoduchý a utilitárny textilný dizajn, ktorý viac ako kedykoľvek predtým reflektoval dôležitosť výberu materiálov, možnosti ich jednoduchého spracovania a rýchlej a širokej dostupnosť pre každého. Od roku 1925 spolupracovala s Vladimírom Majakovským na návrhoch plagátov a neskôr pracovala ako grafická dizajnérka knižných publikácií.

Textilný dizajn, Stepanova
Dizajn športového oblečenia, Stepanova

Z hľadiska proklamovanej emancipácie žien je zaujímavé, že sa obom dizajnérkam podarilo vytvoriť rodovo neutrálne, doslova androgýnne modely. Tie dôkladne zahladili sexuálne rozdiely, nie však na úkor ich estetického ladenia. V čase, kedy vznikli, sa tieto nápady a vízie nepodarilo uviesť do praxe. Dnes sa však zdá, že boli námetom na spustenie masovej výroby súčasných odevných značiek. Inšpirovali dizajn športového oblečenia, ktoré bežne nosíme, ale aj známe módne domy, ktoré prvky konštruktivizmu hojne využívajú pri tvorbe nových kolekcií. Narozdiel od princípov konštruktivizmu tých limitovaných a bežným ľuďom nedostupným.

  • Úryvok z Konštruktivistického manifestu:
    "Today we proclaim our worlds to you people. In the squares and on the streets we are placing our work convinced that art must not remain a sanctuary for the idle, a consolation for a weary, and a justification for the lazy. Art should attend us everywhere that life flows and acts... at the bench, at the table, at work, at rest, at play; on working days and holidays... at home and on the road...in order the flame to live should no extinguish in mankind."
  • Krátke video k výstave Rodchenko and Popova: Defining Constructivism, ktorá prebehla v roku 2009 v londýnskej Tate Gallery:

 

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára